Kolekcia Bezodpadu, vytvorená zo zbytkov látok pochádzajúcich z výroby pískacích tričiek v našej dielni, sa teší veľkému záujmu. Dizajnovať a ušiť každý kus šiat z týchto ústrižkov je časovo náročné, aj preto sme sa do nášho tímu rozhodli prizvať nového člena.
Barboru Mrňákovou - absolventku odevného dizajnu UTB v Zlíne. Po stáži v Portugalsku prišla k nám - do Bratislavy. V súčasnosti tak, ako aj Vlado Morávek, tvorí samostatnú líniu tejto kolekcie, ktorú je možné zakúpiť na našej predajni v Twin City Tower.
Na čom práve pracuješ?
Aktuálne pracujem na nových dámskych a detských šatách, sukniach a do toho pripravujem aj nové bezodpadové šaty.
Čo všetko to obnáša?
Aktuálne spolu so Silviou vymýšľame nové strihy, postupne ich dolaďujeme, snažíme sa aktualizovať ponuku materiálov na základe ich kvality. Ponuku sme doplnili o nové dámske a detské šaty v ladiacim strihu. Tiež máme dva nové strihy sukní. Celá ponuka sa postupne rozširuje. Do budúcnosti chystáme aj nové pánske strihy a zároveň aktualizujeme tie terajšie.
Kolekcia Bezodpadu je vytvorená zo zvyškov látok pochádzajúcich z výroby pískacích tričiek v našej dielni. To znamená, že každý kus je originál, pretože k nám chodia zakaždým iné zvyšky jednotlivých látok. Nikdy nie zvyšky len z jednej farby, prípadne prúžku, atď. Každý produkt je vyskladaný z práve dostupných kúskov a jeho tvorba je časovo náročná. Podľa toho, čo som si vypozorovala, je priemerná doba vytvorenie jedného kusu - od vytvorenia skice, voľby materiálu, jeho vyskladanie po finálny realizácii priemerne 2 pracovné dni / 16 hodín. Záleží na náročnosti a strihu. Je rozdiel či šijem dlhé šaty, alebo tričko. Ako som už spomenula, sme limitovaní tým aké zvyšky nám prinesú a každý kus je intuitívne vyskladaný. Mám základný strih na šaty, ale nerozkreslujem si umiestnenie jednotlivých dielikov na šatách.
Môj postup práce zvyčajne vyzerá tak, že si zošijem jednotlivé kusy látok k sebe a vytvorím z nich v podstate nový materiál na ktorý pokladám strih a z neho potom strihám jednotlivé diely. Táto metóda sa mi najviac osvedčila, pretože je kreatívna a zároveň najrýchlejšia.
Ako sa mení táto kolekcia?
Zo začiatku som vychádzala z pôvodného strihu dámskych šiat, ktoré pre bezodpadovú kolekciu navrhol Vlado Morávek. Neskôr som sa dostala aj k predĺženej variante s trojštvrťovými rukávmi, ale aj k tričkám a sukniam.
Zároveň, keď som si prechádzala zvyšky látok, našla som tam aj veľa pomerne dlhých stočených kúskov úpletu a tak mi napadlo, že by sa to mohlo zošiť a niečo z toho upliesť. Rozhodli sme sa to skúsiť a tak vznikli nákrčníky aj s čelenkou na zimu.
Zhoduje sa to, čo aktuálne robíš, s tvojou predošlou tvorbou?
Po univerzite som mala možnosť ísť na absolventskou stáž a chcela som to využiť, tak som si našla firmu v Porte - na severe Portugalska. Strávila som tam polrok a moja funkcia bola primárne zameraná na konštrukciu strihov. Potom sme šili vzorky a skúšali ich. Robili sme technické nákresy a opisy, pripravovali strihy a potom všetko posielali do výroby. Vďaka tomu som sa naučila aj mnoho technologických vecí, ktoré v strihu musia byť. Musela som sa naučiť rozmýšľať tak, aby to človek v dielni, ktorý to potom bude šiť, pochopil.
Pokiaľ ide o princíp vytvárania šiat z rôznych geometrických tvarov, ten ma bavil už predtým. V rámci jednej kolekcie, ktorá bola aj mojou diplomovkou som pracovala podobne s rôznymi časťami textilu, ktoré som vyskladávala do konkrétnych modelov. Rozdiel bol v tom, že tam som nepracovala priamo so zvyškami látok.
Ako by si charakterizovala svoju tvorbu?
Keď som začala študovať na univerzite, tak som vytvárala viac minimalistické odevy, väčšinou jednofarebné v neutrálnych monochromatických farbách. Postupom času som sa začala zaujímať o rôzne textilné techniky ako výšivka, plstenie, pletenie, tkanie. Diplomová práca obsahovala všetko, čo ma postupom času zaujímalo a zaoberala som sa tam predovšetkým textilnou kolážou a prácu s textom aplikovaným priamo na textil. Čo sa týka strihov, držím sa jednoduchších a základných strihov na ktoré postupne aplikujem rôzne textilné techniky, tú ktorá ma momentálne najviac zaujíma. V tvorbe pre Pískacie sa to odráža napríklad vo vrstvenie grafických štruktúr, kedy kombinujem a prekrývajú jednotlivé druhy prúžkov, použitím rubového švu na lícnej strane, alebo využitím strojové výšivky. Napĺňa ma tvorba s materiálom v duchu udržatelnej módy a hľadať využitie pre každý kúsok látky.
Ako si sa dostala k Pískacím?
Po návrate z Portugalska som hľadala rôzne pracovné ponuky v Čechách a potom aj na Slovensku. Dostala som sa k inzerátu Pískacie a aj keď bol pôvodne smerovaný na krajčírku, rozhodla som sa napísať im. Na pohovore v Bratislave sme sa bavili o tom, čo by tá práca obnášala, ako Pískacie uvažuje nad slow fashion filozofiou v móde a prístupom zero waste. Dohodli sme sa, že si vezmem niekoľko zvyškov látok, aby som z toho skúsila vyskladať šaty. Strávila som nad tým asi dva-tri dni a s výsledkom boli spokojní. Potom sme už len dolaďovali podmienky spolupráce.
Keď som nastúpila, tak sme sa dohodli, že Vlado a aj ja budeme každý robiť na svojich veciach a uvidíme, ako a kam sa bezodpadová kolekcia vyvinie.
Kam by si chcela túto kolekciu posunúť?
Zo začiatku sme sa bavili o tom, že by sme mohli skúsiť aj nejaké ľahké svetríky. Páčilo by sa mi skúsiť aj nejaké detské veci. Zatiaľ je to primárne dámska kolekcia, ale máme nápady aj na pánske kúsky.
Sleduješ firmy/ jednotlivcov, ktorí riešia tému udržateľnosti v móde?
Nemala som moc prehľad o slovenskej scéne. Iste, mala som povedomie o menách pár známych návrhárov, ale napríklad menšie značky, ktoré sa snažia robiť napríklad niečo udržateľné som moc nepoznala. Keď sa však o to človek začne viac zaujímať, tak sa na neho tieto značky rýchlo nalepia. Je tu toho postupne viac. Téma recyklácie oblečenie je mi celkovo blízka a venujem sa jej aj cez akcie ako Bagbet Swap, kde som bola ako dobrovoľníčka.
Ako tráviš čas mimo práce?
Páči sa mi, že je tu veľa bezodpadove a lokálne zameraných akcií ako napríklad trhy v Starej tržnici, Dobrý trh, festival Pomalo, rôzne swapy. Tiež veľa čítam alebo chodím do galérie. Čo sa týka kultúrneho vyžitia, tak chodím často do kina Lumière, na rôzne filmové festivaly.
Text: Martina Ráczová, Foto: Dávid Hanko