Všetci moji Handrovníci už raz niečím boli, hovorí Lucia, ktorá vyrába hračky Veronika Pilátová

 

Lucia síce pracuje v poisťovni, ale jej svet sa po práci točí okolo hračiek. Tie začala vyrábať už pred ôsmymi rokmi a príchodom dcérky sa jej chuť znásobila. Energickú Luciu a jej pomocníčku Lily sme navštívili u nich doma, v byte jedného bratislavského paneláku, kde sa šijú Handrovníci. Prečítajte si ich príbeh.

 

Lucka, stojíš za značkou Handrovníci. Čo všetko predchádzalo jej vzniku?

 

Začalo to všetko pred viac ako ôsmimi rokmi, keď som niekde na internete objavila ušité zvieratká a postavičky a mala som chuť to vyskúšať. Nakúpila som filce, vyhrabala v starkinom sekretáre ihly a nite a pozháňala a vytlačila množstvo strihov. Úplne ma to očarilo!

 

Ako vznikol názov pre tieto postavičky?

 

Filce som neskôr doplnila látkami. Samozrejme, prvé išli staré závesy, ocinove pyžamá či košele. Preto ten názov. Handrovníci boli a sú z handier.

 

Už si mala ideu aj názov, čo bolo potom?

 

Keď som zistila, že šijem stále viac a viac, kúpila som si v akcii šijací stroj Singer, ktorý mám dodnes. Časom zákaziek pribúdalo a ľudia sa vyzvedali, odkiaľ mám strihy. S hanbou som odpovedala, že sú z internetu. Uvedomila som si a bolo mi ľúto, že to akoby som to ani ja nerobila. Preto som sa inšpirovala svetom okolo seba a začala kresliť vlastných panáčikov a zvieratká. Veď každá cica má dve uši a štyri nohy. (smiech) Ale moja cica je teraz jednoducho moja, lebo strih na ňu som si nakreslila a vystrihla sama. Teraz už môžem s hrdosťou každému povedať, že Handrovníci sú naozaj moji a nie z internetu.

 

Čo je Handrovník? Z čoho sa skladá?

 

Ako som už spomínala, základom je vždy nejaká tá handrička. Môžem bez hanby povedať, že v metrovom textile som za celých osem rokov existencie Handrovníkov kúpila asi len 2x pásikavú látku. Všetci moji Handrovníci už raz niečím boli, obliečkami, závesmi, pyžamami, košeľami, ale aj županmi. Na svete je toľko nechceného oblečenia a látok, bola by škoda nedať im druhú šancu.

 

Vieš si odkontrolovať aj kvalitu a pôvod látky, aby bola zdravotne nezávadná? Predsa len je to hračka pre bábätká a malé deti.

 

Samozrejme, všetky kúsky sú overených zdrojom. Pohádzajú zo skríň a šatníkov rodinných príslušníkov, sú to zbytky z látok na výrobu Pískacích či iných krajčírskych dielní.

 

Aké sú ďalšie použité materiály?

 

Okrem handričky je Handrovník ušitý z filcu alebo froté, čo sú moje dva najobľúbenejšie materiály. Filc pre svoju jedinečnosť a froté pre svoju nekonečnú trvanlivosť. Koľkokrát sa utriete do uteráka, vyperiete ho a stále vyzerá skvelo? V brušku majú Handrovníci antialergénne duté polyesterové vlákno. Nech to zostane medzi nami, ale je to antialergénny rozpáraný vankúš z Ikea. (smiech) Okrem toho občas niektorý Handrovník zje hrkálku alebo pískatko. Na svet pozerajú bezpečnostnými očkami a všetko dokopy to spájajú kilometre nití.

 

Čím teda začínaš pri výrobe Handrovníka, aký je proces jeho výroby?

 

Na začiatku je vždy strih, ktorý mám už nakreslený a nastrihaný. Alebo sa musím donútiť si ho nakresliť a vystrihnúť. Odhodlanie pustiť sa do toho totiž v procese trvá vždy najdlhšie. (smiech) Potom nasleduje výber handričiek, vystrihnutie a zošitie na stroji. Na záver ma čaká druhá najdlhšia časť, ktorú robím celú ručne. Plnenie, zašívanie, našívanie a vyšívanie.

 

Kde hľadáš inšpiráciu na tvorbu Handrovníkov?

 

Všade okolo seba, mám oči otvorené a väčšinou to príde tak nejako samo.

 

Celý proces tvorby Handrovníka by sme mohli označiť za veľmi ekologický. Je pre teba udržateľnosť v tvorbe a v živote dôležitá?

 

Áno, ako som už spomínala, každý môj Handrovník už niečím predtým bol. Bude to asi aj výchovou z domu, ale ja jednoducho neviem vyhodiť veci, o ktorých si myslím, že by sa ešte raz dali na niečo použiť.

Ako sa s udržateľným životným štýlom kamarátiš v bežných dňoch?

 

Snažím sa recyklovať nielen látky, ale aj všetok odpad, ktorý doma vytvoríme. Viem, že je to stále veľmi málo, ale každý musí začať od seba. A keby každý aj od seba naozaj začal, tak by sme sa mali všetci super!

 

Menia sa Handrovníci v čase?

 

Myslím si, že sa menia spolu so mnou. Tak, ako som sa zmenila ja, keď som sa stala maminou, rovnako sa zmenili aj oni. Súvisia s tým aj Handrovníci – Spomienkovníci, ktorí sú ušití z detských vecičiek. Napríklad z bodynka, ktoré nosila dcérka, som jej ušila hračku na pamiatku.

 

Je to taká spomienka dva v jednom.

Ktorých Handrovníkov majú deti najradšej?

 

Sto detí = sto výmyselníkov. Ani tú svoju neviem vždy odhadnúť, ale odkedy ju mám, tak Handrovníci sú ešte viac pre deti. Nielen pre tie veľké a veľmi veľké, ale aj pre tie malé.

 

 

Prečo by si Handrovníkov odporučila mamičkám?

 

Lebo kto sa hrá, nehnevá.

 

Ako sa o Handrovníka starať?

 

Hlavne s láskou! Ale znesú toho veľa, dajú sa aj kúpať.

 

Nemusia sa matky báť, že dieťa spapá nejakú nebezpečnú súčiastku, napríklad očko?

 

Handrovníci sú testovaní na deťoch, takže nemusia. Ale samozrejme, pre bábätká viem vyrobiť Handrovíka napríklad s vyšitými očkami, bez akýchkoľvek súčiastok.

 

Je dobré nechať na dieťa, aby si samé vybralo hračky či oblečenie?

 

Z vlastnej skúsenosti viem, že do istej miery sa to dá ovplyvniť, ale zároveň viem, že ak dieťa niečo naozaj chce, tak to len tak niečím iným nenahradím. Treba skúsiť nájsť zlatú strednú cestu, aby boli všetci spokojní.

 

Koľko hračiek je dosť?

 

Uf, to sa mňa nepýtajte. Ja šijem a predávam hračky, aby som mojej dcérke mohla kupovať hračky. (smiech)

 

Plánuješ svoju tvorbu posunúť, rozšíriť ponuku?

 

Šitie Handrovníkov ma neskutočne baví a veľmi sa teším zo všetkých pozitívnych reakcií, milých správ plných fotografií malých spokojných zákazníkov. Handrovníci sú moja srdcová záležitosť, môj relax a hobby. Verím, že raz by ma mohli aj živiť, ale to nie je také ľahké a cesta je to ešte asi celkom dlhá. Určite ma zase niečo posunie ďalej, ale plánovať sa to nedá. To musí len prísť.

 

Ako vznikla spolupráca s Pískacie?

 

Ja som veľký fanúšik pásikov a teda je jasné, že som značku Pískacie už dobre poznala. Pásikavé námornícke s veľkými červenými srdiečkami, ach! Raz som dostala objednávku na anjelika v pásikavom tričku so srdiečkom na hrudi. Keď som ho ušila, skúsila som jeho foto poslať do Pískacie, že je ako stvorený pre nich. Odvážne som sa ponúkla,  že šijem hračky, a keby mali záujem, veľmi rada ušijem aj pre nich. A oni záujem mali. Neviete si predstaviť tú moju radosť.

 

Pomáha ti malá pri tvorbe, vymýšľa s tebou hračky?

 

Ona mi pomáha vo všetkom, hlavne v robení neporiadku. Všetko chce strihať, plniť, špendlíkovať a skúšať.
Ale pomáha mi hlavne v tom, že vďaka nej viem, kde čo musím ako silno prišiť a prichytiť tak, aby to bolo nezničiteľné. Je taký môj pokusný králiček.

 

Ako vyzerá tvoj bežný deň?

 

Bežný pracovný deň začína robením kávičky a kakavka. Potom utekám na 8,5 hodiny do práce, ktorá má zatiaľ živí, z práce idem po dcérku do škôlky a na nákup. Keď nemusím stáť pri sporáku, sedím pri stroji a šijem. Večer, keď uspím malú, mám opäť čas tvoriť. Vtedy väčšinou kreslím strihy, lebo viem, že mi nikto nebude kradnúť ceruzku a chcieť si práve vtedy kresliť. (smiech)

 

Lucia Bogdaňová

Pred ôsmymi rokmi prišla s nápadom vyrábať hračky pre deti aj dospelých. Handrovníci sú vyrábaní s láskou z použitých materiálov, ktorým dáva druhú šancu. Odkedy sa Lucii narodila dcérka, sú ešte viac určené pre deti. Svojho Handrovníka si dnes môžete vybrať aj na predajniach Pískacie.