Tričko so srdiečkom

Vitajte v dielni Pískacie.

Na prvý pohľad sa také tričko javí ako celkom jednoduchý proces. Ráno vstaneme, po chvíli postávania pred skriňou z nej vytiahneme ten správny Pískací kus, ktorý si len pretiahneme cez hlavu a cez ruky a hurá do ulíc. Čo však tomuto “kusu látky” predchádza?

Aký je proces výroby Pískacieho trička, kým si nájde svojho majiteľa? 

Spolu s Majom, spolumajiteľom Pískacie, som navštívila krajčírsku dielničku v Hlohovci, kde sa to celé “pečie”. A teda Pískacie tričká sa za svoj pôvod vôbec hanbiť nemusia. Ich výroba je maximálne humánna a dokonca zostáva u nás doma, na Slovensku. Látka z bavlny, ktorú pletú u susedov v Čechách, je dovážaná do dielničky v Hlohovci.

Tam už spadá pod ochranné krídla jedenástich krajčírok, z ktorých každá zastáva v dielni svoju úlohu. Najskôr sa z veľkých bálov látky nameria potrebné množstvo a to sa rozstrihá podľa toho, aký strih tričko dostane vo finále. Predpripravené strihy putujú na stoly šičkám, ktoré nastrihanú látku zošijú tak, aby dostala podobu trička. Na každé tričko sa našijú nášivky s logom a veľkosťou a tiež štítok s inštruktážou o pôvode trička, jeho materiále a o tom, ako sa má prať. Zostáva už len na prednú stranu hotového trička našiť nášivku z koženky, pod ktorou je pískatko, aby sa tričko stalo Pískacím. Z dielničky potom hotové tričká putujú do predajní alebo kuriérovi, ktorý tričko doručí takmer až do vašej skrine.

  

Jedenásť žien v malej dielničke v Trnavskom kraji takto poctivou manufaktúrnou prácou dokáže ušiť až 1 000 tričiek týždenne. Vďaka ich včelej usilovnosti môže nosiť Pískacie celá rodina!

Ako vznikla spolupráca Pískacích tričiek a hlohoveckej dielničky? 

V čase, keď sa dopyt po Pískacích tričkách zvyšoval, Majo so Silviou hľadali krajčírsku dielňu, ktorá by dokázala zastrešiť celú výrobu. Našli ju v Hlohovci a vznikla z toho krásna spolupráca, ktorá trvá už od roku 2014. Nielen o nej sme sa rozprávali aj s majiteľkami krajčírskej dielne, maminou Jankou a dcérami Lenkou a Katkou.

  

Dielnička vznikla v roku 2004, keď skončila odevná firma OZETA, ktorá zamestnávala množstvo krajčírok v okrese. Pracovali v nej v tom čase aj mama s dvoma dcérami, ktoré sa rozhodli vziať osud do vlastných rúk a založili rodinný podnik. “Najskôr sme v dielni boli len my tri a skúšali sme všetko, svadobný salón aj pánske oblečenie,” spomína na začiatky mama Janka. Hovorí, že kedysi robievali do neskorých večerných hodín a vôbec sa nezastavili.   

“Odkedy spolupracujeme s Pískacími tričkami, posunuli sme sa niekde inde,” tvrdí Lenka o rodinnom podniku, krajčírskej dielni v centre Hlohovca. S príchodom Pískacích práce pribúdalo a tak sa im počet krajčírok postupne zvyšoval. “Dnes nás je už jedenásť a stále je málo!” smeje sa Janka.

Tri ženy jedného rodu krajčírine zasvätili celý život. Všetky tri sú vyučené krajčírky a nevedia si predstaviť, že by robili niečo iné. Aj ďalšie krajčírky si do svojej firmy vyberajú najmä podľa osobného pocitu a na základe predošlých skúseností z OZETY. “Mnoho žien vtedy prišlo o prácu a veľa z nich boli naše kamarátky. Poznáme ich a vieme, ako robia. Je to lepšie, ako keby prišla nejaká z úradu, čo to robiť ani nechce,” vysvetľuje Janka. Na moju otázku, čo robia vo voľnom čase, odpovedá Katka, ktorá na rukách drží ďalšiu nasledovníčku, dcéru Emku: “Voľný čas nemáme, venujeme sa tomu naplno. Je to pre nás práca, ktorá nás baví.”

  

Ženy sú v dielni na deti zvyknuté, samé sú takmer všetky matkami a deti sa tak stali súčasťou firemnej kultúry. “Majú tu svoj kútik na hranie a trávia v dielni čas. Sú tu pod dozorom a zároveň ženy – mamy môžu chodiť do práce,” vysvetľuje mama Janka.

V súčastnosti je jedenástich žien v krajčírskej dielni takmer hlavnou náplňou práce šitie Pískacích tričiek. Sú za to vďačné a hovoria, že keby sa im tričká nepáčili, asi by sa tomu toľko nevenovali. Do spolupráce dali úplne všetko. “Ak by neboli Pískacie, neboli by sme ani my,” dodávajú.

Čo všetko teda tomu kusu látky predchádza? 

Za každým tričkom je kus úprimnej roboty. Za každým stehom, každou nášivkou je príbeh žien, ktoré vďaka tričkám dostali prácu. Práca je poctivo zaplatená, výroba zostáva lokálnou a vy sa tak môžete stať nositeľmi tričiek bez výčitiek.

A o tom, že nosením lokálnej tvorby a podporou dizajnérov si za sebou ťaháme menšiu ekologickú stopu ako podporovaním fast fashion, zase niekedy nabudúce…

Text: Veronika Pilátová